(aj Vy môžete prispieť Vašou tvorbou)
#34 od užívateľa paula
Po, 22. Januára 2018, 17:00
Bola som pekelne vytočená. Sedela som práve za volantom a nahnevane trúbili na všetkých tých sviatočných vodičov, ktorí na Štedrý deň vyrazili na cesty. Nebola som nahnevaná len kvôli nim, ale predovšetkým preto, že som musela ísť späť do práce, pretože môj šéf je úplný idiot, čo nemá rodinný život, a tak ho rád ničí všetkým ostatným. Síce som nemala deti a žiadny manžel na mňa tiež nečakal, ale napriek tomu by som očakávala, že bude ctiť aj moju potrebu si raz za čas trochu oddýchnuť. Ani som sa nepokúšala spočítať, koľko pohárikov vaječného likéru som už od rána vypila a pritom sa v duchu modlila, aby som niekde nestretla policajtov.

Do kancelárie som vrazila takmer o dve hodiny neskôr, pretože cesty boli také upchaté, že som v určitej chvíli došla do takého bodu, že už som myslela, že tam auto nechám a pôjdem pešo. Medzitým mi šéf stihol asi dvadsaťkrát zavolať a revať na mňa, ako si to predstavujem, že ho takto nechávam čakať. Keď som padla konečne v zasadačke do kresla, hodila som si nohy na stôl a spýtala sa, čo tak šialene horí a prečo ma potreboval teraz hneď okamžite tu. Pokiaľ však jediným dôvodom nebolo pokaziť mi Štedrý deň. Šéf vyzeral na pokraji zrútenia, ale všetky moje narážky veľkoryso prešiel, ako to aspoň nazval. Vysvetlil mi, že mu volal dôležitý zákazník a vyžiadal si nejakú zákazku. Skoro som si zlosťou rozdrvila zuby, keď som zistila, že tá objednávka musí byť hotová dnes.

Šéf mi zablahoželal, že som to skvele všetko pochopila, takže by som sa teraz mohla dať do práce.
Zhodila som nohy zo stola a namosúrene odkráčala do svojej kancelárie, kde som si zapla pomalý počítač. Kým sa ten naštartoval, urobila som si kávu, upratala si na stole, pozorovala vonku ľudí, ako sa všetci za niekým ponáhľajú. Až potom som sa konečne mohla pustiť do práce. Objednávka nebola práve malá, takže aj s dobrým odhadom som to videla tak na päť šesť hodín, domov dojdem niekedy o polnoci. Skvelá výhliadka.

Chtiac nechtiac som sa dala do práce.
Hodina míňala hodinu a ja som stále úradovala. Očkom som sa pozrela, čo teraz robí šéf - jediné, čo ma upokojovalo, bolo, že on tu musí trčať tiež. Preto keby sa odtiaľ vzdialil hoci len na pár krokov, asi by som mu zapálila kanceláriu.
Keď už vonku bola tma ako vo vreci, otvorili sa zrazu potichu moje dvere. V nich stál šéf a držal dva poháre vaječného koňaku. Prišiel sa uzmieriť, vedel, že je to smola, že musím robiť na Štedrý deň, ale že si mojej práce váži, takže tu mi niečo priniesol. V prvom okamihu som mu ten koňak chcela vyliať do tváre, ale potom som si povedala, že by to bola škoda alkoholu. Bez toho, aby som si s ním štrngla som ho teda do seba hodila, a ďalších päť minút oblizovala ešte pohárik, aby ani kvapka nepadla nazmar.

Dúfala som, že keď som ten jeho nápoj mieru vypila, teraz šéf zase odíde a nechá ma to dorobiť, aby som mohla čo najskôr vypadnúť domov, ale on sa posadil na môj stôl a povzdychol si. Začal mi rozprávať o tom, že doma na neho nikto nečaká, že potom, čo mu manželka utiekla s bratom, sú to prvé Vianoce, ktoré má tráviť sám. Vzala mu dokonca aj psa, ktorého mal rád, takže nemá naozaj nikoho, s kým by sviatky trávil. Chvíľu nad tým dumal a potom sa rozplakal.
Náš šéf bol síce parchant, ale celkom dosť prachatý parchant, ktorému ušla pred pár mesiacmi manželka. A koniec koncov mi o nič nešlo nie?

Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Mal mokrý nos od sĺz, ale aj napriek tomu bozkával ako boh. Dotýkala som sa jeho jazyka a on si držal moju tvár tesne pri tej svojej. Vášnivo sme do seba narážali a naše ústa sa k sebe samé lepili - ťažko povedať, či za to mohla túžba alebo vaječný koňak.

V tom zápale ma šéf položil na stôl a ľahol si na mňa. Cítila som jeho postaveného vtáka, bolo to, ako keby mal v nohaviciach pištoľ. Bola som na tú jeho výbavičku zvedavá, ale on mi dal dole nohavice a nohavičky dal stranou, aby mi mohol mušličku preskúmať jazykom. Keďže som nemala pravidelný prísun sexu, každý kúsok som brala s otvorenou náručou, takže som poslušne pekne roztiahla nohy a kým ma lízal, cez tričko som si masírovala prsia. Mal jazyk ako bernardín, takže s ním zachádzal pekne hlboko - skoro to bolo, ako keby do mňa vnikal chlap s malým penisom.
Potom si vybral svoj penis, mal poriadneho macka, predovšetkým na dĺžku to bola sila. Opľul si ho a zatiaľ čo mi jednou rukou prstoval vagínku tou druhou si ho honkal, aby dosiahol plnú dĺžku. Keď mal toho macka poriadne žilnatého až potom mi ho strčil do vagíny. Zachádzal tam pomaly a moja mušlička pritom doslova praskala vo švíkoch, skoro tam totiž nevošiel. Nakoniec ho tam, ale nejako napchal, takže si mohol hodiť moje nohy na ramená a pustiť sa do práce. Zachádzal mi hlboko do vagínky, ktorá sa sťahovala blahom. Dráždila som si pritom klitoris jednou rukou a tou druhou si brlila bradavky. Šéf to do mňa pekne búšil, až mi prsia poskakovali na hrudníku. Potom si ma otočil a oprel o stôl, takže som bradavkami kĺzala po stole, zatiaľ čo on si ma držal za boky a zabodával do mňa svoj penis, pritom ma pekne dráždil. Vychádzala som mu bokmi v ústrety a poriadne na neho špúlila zadoček s prehnutými chrbtom. Broskynku som mala poriadne vlhkú, ale stále som nemala dosť. Chcela som ho v sebe viac, naplno, úplne. Zaprela som sa poriadne o stôl. Chrbticou mi prebíjal orgazmus, čo už som nevydržala a zajačala na prázdne kancelárie.
Pri sťahovaní mušličky sa urobil aj šéf, stihol sa mi, ale vystriekať na chrbát. Potom jeho úd ochabol a on sa zvalil do kancelárskeho kresla. Utrela som si dôkladne zo seba jeho spermie a požiadala ho, či by ma teraz mohol nechať, aby som mohla dokončiť svoju prácu a ísť domov.